Červená čiapočka

Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna dobrá mamka aj s dievčatkom na kraji dediny. Stará mam bývala v neďalekom lese. Chodili ju navštevovať a starká sa vždy potešila milenému dievčatku a zároveň jedinému vnúčatku. Keď boli vianoce, starká jej uštrikovala čiapočku. Či len bola pekná, a dievčatko ju veľmi rado všade nosilo. Až jej mamka občas povedala: „Ty moja Červená čiapočka.“ A aj susedovie deti, tetky a ujovia ju začali volať Červená čiapočka.

 

Raz mamka rečie: Poď Červená čiapočka, pôjdeš ku starej mame, má dnes sviatok – narodeniny, odnesieš starkej malé podarúnky. Starkej zaklop trikrát, bude vedieť, že to ty prichádzaš.“ Do košíčka mamka vložila voňavú bábovku, fľašu limonády a teplé papučky. Dievčatko si veselo vykračovalo, vyspevovalo si a zbieralo popri chodníku kytičku lúčnych kvetov. A tu, kde sa vzal, tu sa vzal bol pri nej sivý vlk. „Kam dievčatko malé, kam?“ milo sa prihováral. „Lesom chodím sem a tam. A ty vĺčko čo tu chceš?“ „Hľadám pod zub trochu trávy, po tráve sa dobre trávi.“ „Vĺčko, vĺčko to je lož, vlci trávu nejedia,“ mudrovala Červená čiapočka. „To dievčatká nevedia“ „Ale vedia pán vlk, vedia, ale odkiaľ nepovedia. Náš pes tiež trávu nerád, radšej kosti pooberá.“ „A čo máš v tom košíčku?, vyzvedá vlk. „Koláčik a kytičku.“ „Komu nesieš košíček?“ „Idem k starej mame, má dnes sviatok, ale som už unavená“ „No len si oddýchni trošičku, ja jej košíček odnesiem Kde býva tvoja stará mama?“ vyzvedal vlk.„Kúsok budem kráčať lesom a tam má na čistinke domček so záhradkou. Mám trikrát zaklopať, aby starká vedela, že som to ja Červená čiapočka“.

 

Vlk sa rýchlo porúčal, že mu je už veľmi naponáhlo a fujazdil k domčeku starej mamy. Trikrát zaklopal. „To si ty dievčatko, moje milé vnúčatko? potlač kľučkou, dvere nie sú zamknuté.“ Vlk vkročil do domčeka a urobil HAM, starú mamu zhltol. Dal si na hlavu starkej čepiec, na nos si nasadil jej okuliare a ľahol si do postele, akože je stará mama. Načúval, či prichádza dievčatko. Červená čiapočka trikrát zaklopala na dvere a z domčeka sa ozvalo: „To si ty dievčatko, moje milé vnúčatko?, potlač kľučkou, dvere nie sú zamknuté“. Dievčatko vojde do domčeka. Spod periny trčí len babkin čepiec. „Stará mama a prečo máš také veľké oči?“ čuduje sa dievčatko „To aby som ťa lepšie videla“ , klamal vlk. „Stará mama a prečo máš také veľké uši?“ stále sa čuduje dievčatko. „To aby som ťa lepšie počula“ klamal vlk, vyceril zubiská do úsmevu a viac si pritiahol perinu pod bradu, aby mu netrčali pazúry a chlpy. „Stará mama a prečo máš také veľké zuby ?“ čuduje sa stále dievčatko. „To aby som ťa mohol zjesť!“ Vlk vyskočil z postele, urobil HAM, zhltol Červenú čiapočku.

 

„Jaj či som len vysmädol, mľaskal vlk jazykom. Obzeral sa a cez otvorené dvere na záhrade zbadal studňu. Podišiel bližšie, ale nezbadal horára, ktorý počul z domčeka lomoz. Prišiel pozrieť, čo sa deje. Stará mama nikde ani Červená čiapočka nikde, iba vlk s veľkým bruchom. Hádam ich len nezhltol! Vlčiško sa vlečie k studni a šomre: jaj, jaj, či som sa veľmi najedol, zhltol som starú mamu a ešte aj to dievčatko“.  „Počkaj darebák, však ja ti ukážem“ Keď sa vlk naklonil do studne, horár ho poriadne chytil za zadné laby, ponatriasal ho, až kým mu nevyskočila z brucha stará mama a dievčatko. Vlkovi poriadne palicou vyprášil kožuch a vyhnal ho do lesa. Stará mama a dievčatko sa poďakovali horárovi za záchranu a pozvali ho ochutnať z mamkinej bábovky. Potom horár zobral dievčatko za ruku a odprevadil ho domov k mamke.

Edukačný rozmer - deti sa učia sebestačnosti a obozretnosti, neveriť každému kto na pohľad vyzerá milo a poďakovať za pomoc