Šteniatko

Bol jeden dvorček a na dvorčeku v búde driemalo šteniatko. Spalo takým hlbokým spánkom, že sa ani nepohlo. Slniečko chodilo po oblohe a tiež mu klipkali zlaté viečka. Aj ono by si pospalo, ale na oblohe nebol ani jeden obláčik, kde by si položilo hlávku. Poslalo veľa horúcich lúčov na Zem a jeden slnečný lúč padol aj do misky s vodou. Ako sa jej dotkol, voda sa ihneď vyparila. Obláčiky pary stúpali k nebíčk, slniečko si spokojne na ne položilo hlávku a zaspalo. Raz psia mamka odišla s gazdom do druhej dediny odniesť do útulku pre zvieratká krmivo, psie maškrtky, konzervy, deky a iné potrebné veci. Šteniatko pokojne spalo ďalej, až ho zobudil smäd. Rýchlo sa utekalo napiť k miske s vodou. „Lenže čo to? Kde je voda? Ktože mi z misky vypil vodičku?“ čudovalo sa. Po dvore si vykračoval veľký káčer. „Prepáčte pán káčer, nevypili ste mi náhodou vodu z misky?“ vypytovalo sa nesmelo šteniatko. Káčer sa tomu začudoval. On káčer by sa predsa nikdy nenapil z misky šteniatka! Čo si to malé psíča dovoľuje? Už-už by ho bol dolapil a poštípal na chvostík.

Šteniatko ledva utieklo pred káčerom. Keď prišlo k hnojisku, uvidelo ako tam hrabe kohútia rodinka. „Je ich veľa, určite mi oni vypili vodičku“ hútalo šteniatko a nesmelo sa opýtalo: „Prepáčte, pán kohút, nevypili mi vodu z misky vaše kuriatka?“ Rozvážny kohút otočil hlavu a prísnym hlasom sa spýtal: „Pilo niektoré kuriatko vodu zo psíkovej misky?“ „Nie, nie, nie, nie, nie,“ poslušne odpovedali zaradom všetky kuriatka. Pre kohúta to bola jednoznačná odpoveď a viac si šteniatko nevšímal. Šteniatko pátralo po tom kto to spravil ďalej, až zbadalo na lúke kravičku s teliatkom. Hneď zhurta na ňu spustilo: „Hej strakaňa ty si mi určite vypila vodičku z misky!“ zaštekalo. „Ja som to nebola múú!“ zamúkala začudovane kravička. Múúú, čo to táraš maličké?“ Kedže šteniatko už nenašlo nikoho iného, tak radšej utekalo späť na dvorček. Pribehlo k búde a nazrelo pod misku. Už to má! Už vie, kam sa stratila voda! Ukryla sa pred ním do zeme. Šteniatko hrabalo a hrabalo, až zazrelo dážďovku. „Povedz, kto mi vypil vodu?“ pýtalo sa. „Ja som to nebola“ zasmiala sa dážďovka a rýchlo sa zavŕtala do zeme.

„Mňau, už toho hľadania bolo dosť. Slniečko ti vypilo vodu!“ ozvala sa stará mačka, čo sa vyhrievala na verande domu. Šteniatko sa zadívalo na slniečko, ktoré spalo vysoko na obláčiku. „Hej, slniečko, zobuď sa!“ zaštekalo šteniatko. „Zobralo si mi vodu z misky! Vráť mi ju! Gazda s mojou mamičkou nie sú doma a ja som strašne smädné!“ Slnko sa usmialo a obrátilo hlavu na druhú stranu. Ale v tom počulo, že aj teliatko je smädné, aj kuriatka s kačiatkami začali pípať, že nemajú vodičku. Slniečku bolo zrazu ľúto zvieratiek z gazdovského dvora, ktoré boli všetky smädné. Nuž pošteklilo slnečným lúčom obláčiky, zablýskalo sa na oblohe, zahrmelo a z veľkého tmavomodrého oblaku sa spustil osviežujúci dážď. Letný dážď bubnoval na strechu domčekov, ovlažil zvieratká, kvety aj zeleninku s ovocím v záhrade. Miska sa naplnila, šteniatko sa napilo dažďovej vodičky a spokojne čakalo na mamku, kým sa vráti. Tá keď sa vrátila mu vysvetlila, že vodičku mu z misky žiadne zvieratko nevypilo. Vo veľkom teple slniečko vytiahne vodu, premení ju na vodnú paru a potom ju opäť vráti v podobe dažďa. „Ja to už dávno viem, mačka ma naučila toto tajomstvo prírody“  veselo odpovedalo šteniatko a bežalo sa hrať s ďalšími zvieratkami.

Edukačný rozmer - poznávajú sa zvieratká a ich vlastnosti. Zároveň sa bližšie opisujú aj prírodné elementy ako sú slnko, mraky a premena vody na vodnú paru tvoriacu mraky. Zároveň sa poukazuje na pomoc tým čo to potrebujú v útulkoch darovaním vecí ako sú potrava, deky a hygienické potreby.