Žabiatko

Bol raz veľký močiar a v ňom bývali žabky kvakotalky. Kŕŕŕkali, kvakotali a vyspevovali žabacie pesničky. Rybky plávali vo vode a radostne sa naháňali. Ráčikovia sa medzi sebou naťahovali a tak si merali sily. Bocian chodil po močiari, klepotal zobákom, vysoko dvíhal červené nohy a číhal na žabky. Jedného rána sa udiala radostná novina, mame žabke sa narodilo žabiatko. Kŕkala po celom močiari „Poďteže k nám žabky-babky, poďteže k nám na posiedky, máme malé žabiatko.“ Ojójój to bola novina! Priskackali žabky zhora zdola, priskackali i z neďalekého jazera a potôčika. Usadili sa dookola a veľmi sa tešili novému žabiatku.

 

„Ako sa bude volať“ vyzvedali kvakotalky. Mamička sa láskavo dívala na maličké žabiatko a povedala: „bude to žabiatko Žaburiatko.“ Nato všetky malé žabky začali oslavne vyspevovať „Tak-tak, Žaburiak, kvak-kvak, Žaburiak.“ Tetky žaby sa tiež potešili „Júj, či je len milené. A aké má veľké ústa, aké veľké nôžky, aké je len krásne zelené“ tešili sa spolu s mamkou. Mamička žabka milá Žaburiatko kolísala a krásne pesničky mu spievala. Celé dni sa oňho

 

Ako sa tak spolu tešili a zabávali ani nezbadali, že sa blíži bocian. Klip-klap, klip-klap, klepotal zobákom. Tetky žabky volali „Nože dajte pozor, už počujeme klepotať bociana.“ Prvá tetka natiahla dlhé žabacie nôžky a odháňala bociana. Skákala a kopala okolo seba tak, že keď to ostatné videli ihneď sa osmelili. Pridali sa aj ďalšie a ďalšie aj aj tie, ktoré sa na začiatku báli ho spolu odháňali. Lenže mamka žabka nič nevidela, lebo sa stále dívala na svoje žabiatko. „Júj aké si krásne, hneď ťa stisnem od ľúbosti. Ja ťa ochránim pred bocianom, nič sa neboj synáčik.“ V tom sa bocian priblížil práve ku nim a chystal sa na to, že ich oboje zje. Preľaklo sa žabiatko, urobilo veľký skok a rýchlo odplávalo na druhú stranu močiara. Mamka ho nasledovala a po ceste volali o pomoc všetky žaby v okolí. Na druhej strane močiara si rýchlo našli kamarátov a keď spojili sily odohnali oveľa väčšieho bociana. Keď už bolo nebezpečenstvo odohnané, znova vyšli všetky žaby na svoje miesta a od radosti spustili najväčší koncert aký kedy obyvatelia močiara kedy počuli

 

Edukačný rozmer - deti v rozprávke majú možnosť uvedomiť si materinskú lásku. Dôraz sa kladie nielen na to, že aj zvieratká majú cit a ľúbia svoje mláďatá. Tým, že sa vedia podeliť s priateľmi o radosť z narodenia dieťaťa a o jeho ochranu sa vytvára pozitívny vzťah a puto k rodine a komunite.