Húsenička

Húsenička si pochutnáva si na kapustnom liste až prehryzie dierku, ktorá je stále večšia, večšia a večšia. „Ham ham – mňam mňam to je dobrota! Tá kapustička je taká dobrá a výživná. Veru, niet nad čerstvé jedlo zo záhradky.“ Prestrčí hlavu cez dieru a zbadá deti. „Ahojte, kamaráti prepáčte, ale tak som sa pustila do jedla, že som si ani nevšimla, kedy ste prišli. Dovoľte mi, aby som sa vám predstavila. Ja som.... kto z vás uhádne kto ja som?“ Jedno z detí povedalo húsenička. „Ako vidíte, mám teraz veľa práce, lebo najdôležitejšou prácou každej húseničky je dobre sa napapať. A vy, deti, máte tiež rady kapustičku? A čo ešte? Jahody, maliny, čučoriedky? Hej? No škoda, že tie teraz nerastú. To si budeme musieť počkať do leta. A viete, aké máme teraz ročné obdobie?“ Druhé z detí vykríklo leto. „Správne ale na mňa tuším ide únava. Nebude vám deti vadiť, keď si tu teraz trochu zdriemnem? Len na chvíľočku. Nájdem si nejakú štrbinku, kde sa schovám, aby si ma nejaký vtáčik nepomýlil s obedom.

Zrazu sa nad ňou zjaví ružová hlava, húsenička sa zľakne a vykríkne „Jaaáj!“ Hlava zmizne pod zemou. „Videli ste to, deti? Čo to bolo? „Ja som dážďovka a bývam tu dolu. Hore chodím len málokedy, väčšinou len po daždi alebo v noci, keď aj hore je zem príjemne vlhká a voňavá. Sucho mi nerobí dobre. A ty kam máš namierené? Húsenička zívne: „Práve si hľadám nejakú postieľku, som veľmi unavená, vieš? Dážďovka povie: „Tam za treťou hlávkou leží pekný kameň, pod ním sa ti bude spať ako v bavlnke!“ „Za treťou? Koľko je tri? Deti, pomôžete mi rátať? Ja už som taká unavená“ povie húsenička. „Len daj pozor na vranu. Lieta sem hľadať si obed. A vieš čo? Keď sa zobudíš, môžeme si dať preteky, kto bude skôr pri pažítke“ povie dážďovka. „Výborný nápad, ale teraz už musím spaaať“ zívne si húsenička.

No deti, podľa mňa sa táto húsenička v zdraví ďaleko nedostane. Zaspí po ceste a vrana ju zobne ako malinu. Musíme rýchlo niečo vymyslieť. Aha, počujete? Niekto sem letí“. Dážďovka nahlas premýšľa: „Nie, to nebude drozd to bude včielka. To je moja kamarátka. Ahoj, prosím ťa, pomôž mi! Včielka sa čuduje: „Čo sa ti stalo húsenička?“ „Vlastne pomoc potrebuje tuto húsenička. Aha bojím sa, že zaspí pri kapuste a nájde ju tam vrana a stane sa nešťastie“ hovorí dáždovka. „Rada pomôžem tebe a aj tvojej kamarátke. A vieš čo? Zavolám na pomoc aj moje kamarátky včielky. Keď nás bude celý roj, žiaden vták si na nás netrúfne“ smelo hovorí včielka.

„Dobre teda len rýchlo včielka, aha už letí!“ kričí dážďovka. V tom priletí vrana a už sa vrhá na húseničku. Včielka hvízdne a spoza stromu sa objaví celý roj včiel. Silno bzučia a s nimi letí aj lienka pomáhať odohnať vranu. Keď ich vrana uvidela ako sa na ňu rútia tak tak rýchlo uletela. Húsenička sa tešila: „Ach ďakujem vám milé včielky, život ste mi zachránili! Tak som sa zľakla!“ „Poďakuj svojej kamarátke húseničke, to ona nás poprosila o pomoc a pekne sa vyspi“ povedala včielka. Včielky odleteli, húsenička sa skovala za kameň a zaspala. Dážďovka nazrie za kameň a hovorí deťom: „Pssst, už spí. Budem tu na ňu dávať pozor. Keď sa zobudí, budeme sa pretekať, už sa teším!“

Niekoľkokrát nazrie za kameň, či sa húsenička nezobudila a je stále netrpezlivejšia. Až sa naraz ozve divný šramot. O chvíľu spoza kameňa vyletí krásny motýľ a sadne si vedľa dážďovky. „Kde si sa tu vzal? A nevidel si tam Terku? Vari ešte stále spí?“ udivene hovorí dážďovka. Motýľ sa na ňu usmeje a vraví: „Dážďovka kamarátka moja veď to som ja, húsenička. Teda už vyzerám trochu inak. Pod kameňom som sa zakuklila a kým som sa dosýta vyspala, stal sa zo mňa motýľ. Nám húseničkám sa to stáva, vieš?“ „Hmmm! S tebou ale sa ja pretekať nemôžem, to by nebolo spravodlivé. Ako húseničku som ťa poraziť mohla, ale ako motýľa určite nie! Budem sa musieť niekoho opýtať, či sa my dážďovky náhodou tiež nekuklíme. Čo si myslíte vy, deti? Bude aj zo mňa motýľ? Ja si tiež myslím, že nie. My, dážďovky, vyzeráme po celý život ako povrázky. Ale to nevadí. Motýle sú síce krásne, ale ja sa rada rýpem v zemi a to by som ako motýľ nemohla.“ V prírode je to tak, že niektoré zvieratká alebo aj hmyz sa vyliahnu z vajíčka a až keď sa zakuklia zmenia sa na motýle. A tak sa deti dozvedeli veľké tajomstvo prírody – ako sa zmenila húsenička na motýľa.

Edukačný rozmer - spoznávajú sa zvieratá, ich tvary farby a správanie. Taktiež sa kladie dôraz na pomoc v ťažkých chvíľach ked včely pomohli odplašiť vranu. Najzaujímavejšia je premena húseničky na motýľa kde sa učí chápať proces transformácie v prírode.