Ježko

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden ježko. Chodil do lesa po hríby a nosil si ich na pichliačikoch do svojej skrýše. Mal rád aj rôzne iné lesné lesné plody, ale najviac mu chutili tie z dedkovej záhrady. Na jeseň, keď dozrievali v záhrade jablká i hrušky, prišiel si zopár vziať do zásoby na zimu. Veď starký mal v sade veľa rôznych druhov dozretých pochúťok. Červené, strakaté, žlté a aj úplne čisto zelené. Dedko mal vnučku, ktorej chutili červené jonatánky a často im spievala.

 

♫ Červené jabĺčko v oblôčku mám, koho rada vidím, tomu ho dám.

 A ja ťa junáčik veľmi milujem, ja ti to jabĺčko z lásky darujem ♫

 

Vietor silno fúkal, lístie zo stromov opadávalo až na jabloni zostalo posledné jabĺčko. Malý ježko chodil okolo stromu, dupkal nôžkami a poskakoval. Rozbehol sa a snažil sa ho nárazom zhodiť dole, ale uvedomil si že nie je ani baran. Potom sa pokúsil vyšplhať na strom, ale zistil že nieje veverička a jabĺčko sa stále pevne držalo na konári. A keď sa rozhodol na strom vyletieť, tak len rozosmial okolo letiace motýľe do popuku.

 

Išla okolo malá myška Hryzka a hneď mu povedala „Pomôžem Ti milý ježko“. Myška však nevedela vyliezť na vysoký konár, pretože sa bála takej výšky. A tak si sadla do trávy a rozmýšľala, ako pomôcť kamarátovi. Zrazu sa neďaleko dvíhal kopček hliny a z kopčeka vykukol krtko. „Počkaj priateľu, ja Ti milý ježko pomôžem “. Krtko mal slabý zrak nevidel na slniečku, lebo žil pod zemou. A tak začal bežať opačným smerom od jablone. „Héééj, krtko vráť sa“ kričal za ním ježko až kým sa napokon vrátil. Aj krtko chcel vyliezť na strom, ale nepodarilo sa, pretože ani on nemal na to prisposobené rúčky a nôžky. Do záhrady priskackal zajko Pobehajko, ktorý sa ježkovi takto prihovoril. „Hop-hop hopi-hop pomôžem Ti milý ježko bude stačiť jeden skok.“ Vyskakoval a vyskakoval, ale len po najnižšie konáre. Jabĺčko veru bolo stále vysoko na konári, na ktorý ani smelý zajko nedokázal dočiahnuť. Letela okolo vranka Hanka. Videla, ako sa zvieratká snažia pomôcť kamarátovi, ale nedarilo sa im. „Krá-krááá pomôžem Ti milý ježko.“ Čierna vranka roztiahla krídla, vyletela vysoko nad jabloň a mocným zobákom jabĺčko odzobla z konára. Jabĺčko sa skotúľalo dole do trávy k zvieratkám. Kamaráti sa tešili, že sa to vranke podarilo a ježko si odnesie jabĺčko do svojej skrýše.

Ježko im však z veľkej vďaky povedal „Ďakujem vám veľmi pekne za pomoc. Ste dobrí priatelia. Ja si toto posledné jabĺčko neodnesiem domov, ale si ho radšej s vami všetkými rozdelím.“ Rozdelil ježko jabĺčko na rovnaké diely a ponúkol všetky zvieratká. To, že im zavše chutilo si ani nemusíme hovoriť. A tak si všetci kamaráti pochutnávali na červenom jabĺčku. Veľmi preveľmi sa tešili, že sú spolu. Až tak, že si ešte na rozlúčku spolu takto zaspievali.

 

♫ Lezie ježko, lezie v lese, jabĺčko si domov nesie,

zvieratká tu behajú, ježka všade hľadajú ♫

     

Edukačný rozmer - pomáhať priateľovi v núdzi je posolstvo tejto rozprávky. Deti majú možnosť na základe textu precítiť snahu pomôcť kamarátovi, hľadať rozličné spôsoby a viaceré varianty ako jabĺčko dostať dole na zem z konára. Poznávajú farby a počet zvieratiek v rozprávke a aj pomenovanie ovocia a zeleniny, ktoré dozrieva na jeseň.