Kuriatko a káčatko

Bola jar, vzduch voňal sviežou zeleňou, stromy sa tešili novým púčikom a vtáčiky im spievali oslavné piesne. Nad záhradou plnou farebných kvetov poletovali motýle, lastovičky sa vrátili z diaľav a ozýval sa bzukot usilovných včielok. Aj vy ste už pocítili tú nádhernú premenu prírody na jar? Teplé jarné slnečné lúče urobili v prírode hotové zázraky. Postupne roztopili posledný sneh a príroda sa začala prebúdzať z dlhého zimného spánku. Prebudili sa zvieratká, ktoré v zime oddychovali, spod posledného snehu začali vykúkať prví poslovia jari – snežienky, ktoré vystriedali ďalšie jarné kvietky, začala sa zelenať trávička, stromy začali pučať a z ďalekých teplých krajín sa vracali vtáčiky. Celý svet jednoducho ožil a premenil sa do zeleného šatu. A aby tej krásy nebolo málo, na stromoch rozkvitli milióny kvetov a ich nádherná omamujúca vôňa a krása každého lákala vyjsť von do prírody a tešiť sa z tejto nádhernej premeny prírody.

 

Na gazdovskom dvore sa narodilo veľa zvieratiek - mláďatká ovce (jahniatka), kozy (kozliatka), kobyly (žriebätka), psíka (šteniatka) a mačky (mačiatka). Aj sliepočke sa začali kľuvať z vajíčok malé žlté kuriatka. Keď ich bol celý kŕdeľ, mamka kvočka si ich hrdo vyviedla na dvor. Z druhých vajíčok sa taktiež vykľuvali malé žlté bambuľky, ale to boli kačiatka. Veselo si čivkali a spolu sa hrali, hrabkali v zemi kde hľadali červíčkov a spolu chodili na napájadlo po vodičku.

 

V kuríne však zostali dve vajíčka, ale nie v jednom hniezde. Jedno tam nechala mamka kvočka a v druhom hniezde zostalo vajíčko od mamky kačky. Ťuk-ťuk-ťuki-ťuk opatrne praskali škrupinky na oboch vajíčkach. A hľa vyliahlo sa z vajca kuriatko a káčatko.

„Vyliahlo som sa“ povedalo káčatko.                   „Ja tiež“ povedalo kuriatko.
„Idem na prechádzku“ povedalo káčatko.           „Ja tiež“ povedalo kuriatko.

„Kopem si jamku“ povedalo káčatko.                 „Ja tiež“ povedalo kuriatko.
„Našlo som červíka“ povedalo káčatko.             „Ja tiež“ povedalo kuriatko.
„Chytilo som motýľa“ povedalo káčatko.           „Ja tiež“ povedalo kuriatko.
„Idem sa kúpať“ povedalo káčatko.                    „Ja tiež“ povedalo kuriatko.
„Plávam“ povedalo káčatko.                                „Ja tiež“ povedalo kuriatko.

„Jaj, pomóóóóc“ zakričalo kuriatko.

Káčatko vytiahlo kuriatko z vody. „Idem sa ešte kúpať“ povedalo káčatko. „Ja už nie“ povedalo kuriatko. „A chcem sa ti milé káčatko poďakovať, že si ma zachránilo, aby som sa neutopilo. Vieš, my kuriatka nemáme medzi prštekmi plávacie blany a ja som na to úplne zabudlo. Ty si môj najlepší kamarát“. Krídelkami objalo káčatko. „Nič to kuriatko, ja ti vždy pomôžem, sme predsa priatelia z jedného gazdovského dvora, odvetilo káčatko. Kuriatko sa posadilo medzi rozkvitnuté sedmokrásky a na teplom slniečku si sušilo hodvábne páperie. Keď bolo usušené, krídelkom zakývalo káčatku a bežalo za mamkou kvočkou. Kuriatko a káčatko boli odvtedy najlepší priatelia a vždy sa potešili, keď sa spolu stretli v záhrade. Vyrástli na veľkého kohútika s kačkou a mali kopec malých vajíčok.

 

Edukačný rozmer - v rozhovore s deťmi si prehlbujú vedomosti o domácich zvieratách ako sú tvar tela, počet nôh, srsť alebo koža na tele, zvuky, ktoré vydávajú, detailné rozdiely medzi mláďatami ako sú kuriatko a káčatko. Deti si vyberajú makety domácich zvierat, ktoré boli v rozprávke a vytvoria si ručne svoj gazdovský dvor. Vylúčia zvieratá, ktoré žijú v lese a v džungli. Zároveň sa deti vedú k precíteniu nebezpečenstva ohrozujúceho život a poukazuje sa na bezpodmienečnú pomoc s priateľstvom.