Lev a myš

Lev je veľké a silné zviera - kráľ zvierat. Ako si tak raz lev oddychoval v tieni stromu a keď spal, prebehla mu po tvári drobná myš. Keby len tak prebehla asi by sa ani nezobudil. No ona sa začala na jeho hrive hrať, skákala a tancovala od šibalskej radosti. Obrovský lev sa prebudil a zareval.  Lev vymrštil labu a myšku lapil do svojich pazúrov. Chytil ju za chvostík a zdvihol nad svoju papuľu, že ju zožerie. Chcel ju rozpučiť za to, že rušila jeho pokoj. Kkeď tu myš začala úpenlivo prosiť „Nezjedz ma prosím! Je predsa nedôstojné, aby takýto lovec ako si ty zjedol také drobné a slabé zviera. Ó mocný lev, prosím ťa nechaj ma žiť. Keď ma pustíš, možno sa ti budem môcť raz odvďačiť“ zapišťala vystrašene. Slová malej myšky leva rozosmiali. Predstava, že by také malé a ustrašené stvorenie mohlo niekedy pomôcť jemu ako kráľovi zvierat bola tak smiešna, že sa nad myškou zľutoval. Leva pobavila jej reč, ako by mu malá myška mohla pomôcť! „To máš pravdu,“ uznal lev a pustil myš na slobodu. „Tak si bež, lebo si to rozmyslím“ zavrčal.

Onedlho prišli do džungle pytliaci. Chceli chytiť živého leva. Vyškriabali sa na stromy a nastražili sieť a tak ho chceli chytiť do pasce. Hrdý lev nezbadal týchto ľudí a tí nelenili. Hodili naňho sieť práve vo chvíli, keď išiel pod stromom na ktorom čakali. Lev zreval a bránil sa. Kúsal do siete, behal zo strany na stranu, škriabal obrovskými labami, ale nemohol sa zo siete vymotať. Keď si naplno uvedomil, že je voči tejto pasci bezmocný, začal volať o pomoc. Ako tak volal o pomoc začal sa v sieti zvíjať na zemi. Zamotaný do lán, smutne očakával príchod pytliakov, ktorí ho určite zoberú ako trofej. Zrazu sa čosi pohlo v tráve. Bolo to také rýchle, že na prvý pohľad nevedel povedať či je to had, hmyz alebo iný tvor. V tom potichu prišla malá myška, ktorú nechal veľkoryso žiť. Mnoho zvierat sa dívalo na svojho kráľa, ale maličká myška bola jediné stvorenie, ktoré sa odvážilo prísť bližšie. Tíško povedala levovi "Neboj sa, ja ti pomôžem. Daroval si mi život, som ti predsa zaviazaná."  Lev si len smutne povzdychol. Neveril, že taký malý tvor dokáže oslobodiť oveľa väčšie zviera z ľudskej pasce. „Ach, to si ty. Ako mi môžeš pomôcť, veď si taká malá“ zastonal lev.  “Hoci som malá, ale mám ostré zuby a chcem sa ti odvďačiť“ šepkala myška.

Myška so svojimi ostrými, drobnými a silnými zúbkami pustila do prehrýzania lán. Najprv jej to nešlo, lebo si vybrala veľký uzol. Skúšala aj iné miesta a preto, že trpezlivo hrýzla sieť sa jej ju rýchlo podarilo prehrýzť. Prehryzla ešte niekoľko povrazov, až diera bola dostatočne veľká a napokon leva vyslobodila. Lev cez prehryzenú dieru v sieti mohol ujsť. Pytliaci ich obkolesili a už nabíjali pušky aby levovi uštedrili ranu. Najprv sa bál či ho ľudia nepostrelia a na úteku nedolapia. V tom si lev pomyslel „Som kráľ, najmocnejší tvor v zvieracej ríši a títo pytliaci ma chcú dostať. Ako by sa asi tak cítili moji bratia a sestry keby videli, že ich kráľa zajali obyčajní naničhodníci.“ Tieto myšlienky mu dodali takú odvahu, že v momente roztrhal zvyšky siete, zahnal ľudí na koniec útesu z ktorého sa skotúľali do rieky. Keď bolo nebezpečenstvo zažehnané, majestátnym spôsobom odkráčal hlboko do džungle. Kráľ zvierat bol za svoje oslobodenie nesmierne vďačný malej myške. Obdaroval ju velikánskou kopou všelijakých maškŕt a nariadil zákon, ktorý na základe ktorého od toho dňa žiadne levy myšiam nikdy neubližujú.

 

Edukačný rozmer - aj slabý môže pomôcť silnému. Ľudia by mali dávať pozor na malých a slabých, lebo aj oni sú hodní toľko čo silní a veľkí. Nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať ich odvahu a pomoc.