Pampúšik

Kde bolo, tam bolo bol raz jeden dedko a babka. Žili v domčeku na kraji lesa. Raz dedko poprosil babku: „Upraž mi babka Pampúšik.“ „Z čohože upražím, keď múky nemám?“ „Poškrab po truhlici, pomäť po múčnici a tak na pampúšik nazbieraš.“ Vzala starenka krídelko. Po truhlici poškrabala, po múčnici pozmetala. Nazbierala za dve hrste múky. Zamiesila cesto, vypražila ho na masle. Voňavý pampúšik položila na oblôčik vychladnúť. Poležal si pampúšik na obloku, poležal a zrazu kotúľ dolu! Z obloka na lavičku, z lavičky do dvora, z dvora za vráta. Kotúľal sa po ceste vždy ďalej a ďalej.

 

Kotúľa sa pampúšik po ceste a stretne zajaca: „Pampúšik, pampúšik, ja ťa zjem.“ „Nejedz ma, zajačik-ušiačik. Zaspievam ti pesničku:

„Ja som pampúch-pampúšik volajú ma zlatúšik,

že som tuná tak sa stalo, babka mala múky málo,

vzala preto krídelce, pozmetala police.

Pekný je už do zlata, končí moja robota,

rečie babka a už som na tanieri pod oknom.

Dumám-dumám jak a čo a vyhútam voľačo.“

 

„Vieš zajko čo som vyhútal? Dedkovi aj babke som utiekol, a tebe, zajačik, tiež utečiem!“ I kotúľal sa pampúšik ďalej. A zajac si len oči pretrel. Kotúľa sa pampúšik a stretne vlka: Pampúšik, pampúšik, ja ťa zjem.“ „Nejedz ma, sivý vlk, zaspievam ti pesničku:

„Ja som pampúch-pampúšik volajú ma zlatúšik,

že som tuná tak sa stalo, babka mala múky málo,

vzala preto krídelce, pozmetala police.

Pekný je už do zlata, končí moja robota,

rečie babka a už som na tanieri pod oknom.

Dumám-dumám jak a čo a vyhútam voľačo.“

 

Dedkovi aj babke som utiekol, zajačikovi som utiekol, a tebe, vĺčik, ľahko utečiem!“ A pustil sa kotúľať ďalej. Vlk si len oči pretrel. Kotúľa sa pampúšik po hore a stretne medveďa: „Pampúšik, pampúšik, ja ťa zjem.“ „Nezjedz ma, macko, zaspievam ti pesničku:

„Ja som pampúch-pampúšik volajú ma zlatúšik,

že som tuná tak sa stalo, babka mala múky málo,

vzala preto krídelce, pozmetala police.

Pekný je už do zlata, končí moja robota,

rečie babka a už som na tanieri pod oknom.

Dumám-dumám jak a čo a vyhútam voľačo.“

 

Dedkovi aj babičke som utiekol, zajačikovi som utiekol, vĺčikovi som utiekol, aj tebe, macko, ľahko utečiem!“ A znova sa kotúľal ďalej. Medveď si len oči pretrel. Kotúľa sa pampúšik, kotúľa, vtom stretne líšku: „Dobré zdravie, pampúšik. Aký si peknučký a červenučký a ako krásne voniaš. Kamže sa kotúľaš? Zastav sa, pampúšik. Zaspievaj aj mne pesničku.“ Pampúšik bol rád, že ho líška pochválila, nezbadal jej faloš, zastavil sa a spieval:

 

No len čo zanôtil, prefíkaná líška milo premilo vraví:  „Ach, aká utešená pesnička. Lenže ja som, pampúšik, už stará. Zle počujem. Sadni si mi na noštek a zaspievaj ešte raz, hlasnejšie pričom sa líška k nemu vždy viac a viac prikráda.“ Pampúšik sa zaradoval, že sa jeho pesnička líške zapáčila. Vyskočil jej na nos a zaspieval ešte raz: „Ja som pampúch-pampúšik...“ „ Ďakujem, pampúšik. Krásna je tvoja pesnička. Rada by som ju ešte raz počula. Sadni si mi na jazyk a zaspievaj ostatný raz.“ Pampúšik skočil líške na jazyk, líška spravilaa ham! a zjedla ho.